Založeniu Horehronských dní spevu a tanca v Heľpe predchádzali tradičné okresné prehliadky ľudového spevu a tanca v rámci Súťaže tvorivosti mládeže a pracujúcich (STMP) a súťaž O putovnú valašku. Obyvatelia Brezna a Banskej Bystrice, v ktorých sa konali okresné prehliadky, prejavovali záujem o spevácke a tanečné ľudové umenie. Komisia STMP sa rozhodla uskutočniť okresnú prehliadku ľudového tanca a spevu v mieste s bohatou folklórnou tradíciou. Do úvahy prichádzali obce na Horehroní: Švermovo (dnes Telgárt), Heľpa či Polomka (pamätníci uvádzajú aj obce Šumiac a Pohorelá). Najlepšie podmienky mala podľa názoru zakladateľov Heľpa.
Organizačne a finančne podujatie zabezpečoval odbor školstva a kultúry okresného národného výboru (ONV) v spolupráci s okresným výborom Československého sväzu mládeže a s Miestnym národným výborom (MNV) v Heľpe. S iniciatívou podporujúcou vznik slávností vyšiel vtedajší Osvetový dom v Banskej Bystrici, predchodca dnešného Stredoslovenského osvetového strediska, ktorý poskytoval metodickú pomoc a od začiatku bol odborným garantom dramaturgie podujatia a jeho programovej realizácie.
Rozhodnutie o uskutočnení podujatia bolo prijaté na prvom zasadnutí prípravného výboru, ktoré sa uskutočnilo 10. marca 1966 v Heľpe. Na jeho základe bola 23. marca 1966 vypracovaná prvá koncepcia HDST. Z dokumentu vyplýva, že podujatie sa na začiatku nazývalo Horehronské hry, no už počas samotnej realizácie I. ročníka, ako aj po jeho ukončení sa v oficiálnych dokumentoch uvádza pomenovanie Horehronské dni spevu a tanca v Heľpe.
Podľa najstaršieho zachovaného dokumentu tohto podujatia bolo cieľom prehliadky „na okresnej úrovni preveriť súčasnú situáciu v ľudovom speve, hudbe a tanci najmä u detí, dať možnosť vystúpiť najlepším detským súborom a jednotlivcom a výsledky zovšeobecniť z hľadiska potrieb okresu a škôl“.[1] Dokument ďalej uvádza, že dôraz sa kladie aj na metodickú a umeleckú prípravu detí na školách, kde sú alebo sa vytvárajú základné podmienky pre vznik tanečných kolektívov.
O výstavbe prírodného amfiteátra sa rozhodlo na druhom zasadnutí, ktoré sa konalo 12. apríla 1966. Riaditeľ osvetového domu Vojtech Babiak, inšpektor pre kultúru ONV Ondrej Martinec, riaditeľ Základnej deväťročnej školy (ZDŠ) v Heľpe Jozef Vozár a pracovník osvetového domu Juraj Kováč následne vypracovali dokument Politicko-organizačné opatrenia na zabezpečovanie podujatia, ktorý definoval poslanie slávností, hlavných usporiadateľov a určoval program prvého ročníka.
Pre zabezpečenie plnenia úloh vznikla riadiaca komisia zložená zo zástupcov okresného národného výboru, osvetového domu, miestneho národného výboru, rady osvetovej besedy a zložiek Národného frontu.[2] Jej predsedom sa stal Jozef Vozár, predseda rady osvetovej besedy v Heľpe, podpredsedom Vojtech Babiak, riaditeľ Osvetového domu v Banskej Bystrici, a Ján Sidor, predseda MNV v Heľpe, tajomníkom Juraj Halaj, učiteľ ZDŠ v Heľpe. Členmi komisie boli Ondrej Martinec, inšpektor pre kultúru ONV, Jozef Moravčík a Juraj Kováč z Osvetového domu v Banskej Bystrici, Mária Vozárová zo ZDŠ v Heľpe, Ondrej Ďurica, Jozef Berak, Ján Jánošík, Pavol Bohuš, Ján Dubaj, Ján Vilim a Ján Markovič z Heľpy.
Riadiaca komisia mala za úlohu riadiť a zabezpečovať prípravu festivalu prostredníctvom jednotlivých komisií: programovej, technickej, propagačnej, finančnej, stravovacej, poriadkovej a zdravotnej.
Programovú komisiu na prvom ročníku HDST viedol Juraj Kováč.
Juraj Kováč (21. 4. 1934 Závadka nad Hronom – 28. 8. 2005 Banská Bystrica) pracoval ako herec v činohre Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene a v Okresnom osvetovom stredisku v Banskej Bystrici. Bol spoluzakladateľom vojenského folklórneho súboru Jánošík v Olomouci (1954) a v rokoch 1954 – 1957 bol jeho umeleckým vedúcim. Širokej verejnosti je známy najmä ako filmový herec. Hral vo filmoch ako Jerguš Lapin(réžia J. Medveď), Očovské pastorále (J. Zachar), Pacho, hybský zbojník (M. Ťapák), Sváko Ragan(M. Ťapák) a i. Spolupracoval na príprave programov Folklórneho festivalu Východná a Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. V rámci HDST sa podieľal na príprave programov Medzi dvoma vŕšky, O putovnú valašku STMP, Pod Kráľovou hoľou, Tota Heľpa, Tancovala by som, Hrdinovia v ľude atď. Režijne na tomto festivale pripravoval i divadelné predstavenia. Pre prvý ročník festivalu pripravil programy: Umelci deťom,Večer pri vatre, Hráme pre radosť (koncert hudieb). Viedol programovú komisiu prípravného výboru HDST.[3] – medailón alebo prelink
Predsedom technickej komisie bol Ján Jánošík, ktorý bol v tom čase vedúci Miestneho hospodárstva obce Heľpa. V priebehu jedného mesiaca dokázal so svojím tímom postaviť drevené pódium. Celý amfiteáter vybudovali za necelé dva mesiace. Na príprave hľadiska pracovali pedagógovia a žiaci miestnej základnej školy. Práce koordinoval Juraj Halaj, rodák z Pohorelej, v tom čase učiteľ a zástupca riaditeľa ZDŠ v Heľpe.
Marketing mal na starosti Jozef Moravčík, predseda propagačnej komisie.
Jozef Moravčík (13. 12. 1921 Banská Bystrica – 7. 9. 1995 Banská Bystrica), študoval na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici. Bol inšpektor odboru kultúry ONV, v rokoch 1968 – 1972 riaditeľ okresného osvetového strediska (v tejto funkcii ocenený na I. konferencii osvetových pracovníkov Slovenska 23. – 24. 10. 1969) a pracovník Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. Bol členom speváckeho zboru Hron v Banskej Bystrici a spoluzakladateľom a hercom ochotníckeho Divadla Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici. Známy je najmä ako dlhoročný moderátor banskobystrických slávností a podujatí. Zaslúžil sa o rozvoj kultúry v meste a v okrese, za čo získal viacero štátnych vyznamenaní. Pre HDST pripravil (v spolupráci s P. Šimunom) folkloristické pásmo Horehronská svadba, v ktorom vytvoril postavu starejšieho. Spolupodieľal sa i na programoch HDST Tota Heľpa (1968), Hrdinovia v ľude (1969) a bol zodpovedný redaktor bulletinov HDST.[4] Dlhé roky zastával funkciu predsedu Propagačnej komisie Prípravného výboru HDST a bol zodpovedný za celú vizuálnu identitu festivalu.– medailón
Prvý ročník slávností
Na prvom ročníku HDST primárne účinkovali detské kolektívy z Horehronia: Poničan pri ZDŠ Poniky, detský tanečný súbor Šumiačan Osvetovej besedy Šumiac, Mladosť pri ZDŠ v Pohorelej, Radosť pri ZDŠ Heľpa, Hron pri ZDŠ Predajná, tanečný súbor detského domova v Heľpe. Mimo súťaže účinkovali súbory dospelých: Partizán pri Závodnom klube Biotika v Slovenskej Ľupči a Mostár pri Dome kultúry v Brezne. Počet účinkujúcich bol 250, program videlo približne 5-tisíc divákov.[5]
Hlavný program sa konal v nedeľu popoludní a bol venovaný súťažnému vystúpeniu súborov O putovnú valašku STMP. Víťazom festivalu a držiteľom putovnej valašky v roku 1966 sa stal tanečný súbor pri Osvetovej besede v Šumiaci.
Okrem programu si návštevníci I. ročníka HDST mali možnosť pozrieť výstavu detských výkresov v priestoroch miestneho národného výboru. Pre divákov boli pripravené i scénické pásma Umelci deťom, Večer pri vatre a Hráme pre radosť (koncert hudieb). Okná obytných domov boli bohato vyzdobené heľpianskymi výšivkami a bábikami v krojoch, čo obohatilo a spestrilo pobyt účastníkom, ako aj návštevníkom festivalu. Hodnotenie slávností organizačnými a programovými pracovníkmi spolu s vedúcimi účinkujúcich skupín a súborov smerovalo k vytvoreniu tradície organizovania tohto podujatia.
Zo súťaže vzniká prehliadka tvorby folklórnych kolektívov Stredoslovenského kraja
Aj druhý ročník HDST sa konal začiatkom júna. Program zostavili a pripravili pracovníci Osvetového domu v Banskej Bystrici. Ich zámerom okrem predstavenia folklórnych súborov bolo rozširovať program slávností o sprievodné podujatia, ktoré by vychádzali z ľudového umenia. Tak sa na heľpianskom amfiteátri prvýkrát uviedlo divadelné predstavenie. Bola to divadelná hra s ľudovými spevmi a tancami Surovô drevo autora Ivana Bukovčana v réžii Juraja Kováča a v predvedení ochotníckeho súboru Jána Chalupku z Brezna.
V roku 1967 sa prvý raz uskutočnil krojovaný sprievod obcou. Zvýšený dôraz sa kládol na vizuálnu identitu slávností. Okrem snahy spropagovať festival prostredníctvom miestneho rozhlasu v obciach na okolí a v tlači členovia prípravného výboru a ich spolupracovníci ručne zhotovovali plagáty, rôzne pútače, napríklad s názvami ľudových piesní, ktoré propagovali podujatie a zároveň skrášľovali samotnú Heľpu. Prvý vizuálny symbol festivalu v roku 1967 zhotovil František Kuska, vedúci propagačného oddelenia Osvetového domu v Banskej Bystrici.
V nedeľu 4. júna 1967 predpoludním sa uskutočnil scénický program Horehronská svadba v réžii Jozefa Moravčíka a Pavla Šimuna, popoludní slávnosti pokračovali programom súťaže súborov O putovnú valašku, pomenovaným Pod Kráľovou hoľou. Autormi programu boli Igor Kovačovič a Juraj Kováč, účinkovali súbory z Brezna, zo Švermova, Šumiaca, z Heľpy a Hrochote. Víťazom a nositeľom putovnej valašky sa stal súbor z Heľpy. Rovnocenné výkony však predviedli aj súbory zo Šumiaca a Švermova, čo bolo príčinou sporu medzi týmito tromi kolektívmi a zároveň aj prvým krokom k transformácii festivalu zo súťaže na prehliadku folklórnych súborov a skupín regiónu.
Z hodnotenia prípravy a realizácie slávností v roku 1967 vyplynuli pre budúce obdobie úlohy, ktoré mali napomáhať ďalšiemu rozvoju podujatia po všetkých stránkach. Išlo najmä o dobudovanie areálu pre návštevníkov, najmä divákov, no ukázala sa aj potreba zblížiť návštevníkov slávností s účinkujúcimi, čo predpokladalo nielen prepracovanie programových zámerov v amfiteátri, ale aj vytvorenie rôznych druhov ľudovej zábavy a sprievodných podujatí.
Tretí ročník sa konal 1. a 2. júna 1968 a opäť bol venovaný v prvom rade deťom. Súťažili súbory Šumiačan zo Šumiaca, Radosť z Heľpy, Mladosť z Pohorelej a Hrochoťan z Hrochote. Víťazom sa stal súbor Šumiačan. Výsledky opäť vyvolali konflikty medzi súťažiacimi kolektívmi, preto sa prípravný výbor HDST rozhodol, že „pre rozpory z minulých rokov pri udeľovaní ceny O putovnú valašku, program slávností nebude stavaný na súťaži, ale sa budú konať prehliadky folklórnych skupín a súborov“.[6] Festival sa tak postupne vyprofiloval ako prehliadka tvorby folklórnych kolektívov a jednotlivcov z celého Pohronia, neskôr aj z celého Slovenska a zo zahraničia.
Vývoj HDST v Heľpe
V roku 1968 Oddelenie ľudovej umeleckej tvorivosti Krajského osvetového strediska v Banskej Bystrici pripravilo prvý podrobnejší návrh koncepcie festivalu. Popri scénických programoch na javisku sa začali plánovať aj sprievodné podujatia. V roku 1969 sa prvýkrát organizovala kuchyňa tradičných slovenských jedál a v priestoroch ZDŠ usporiadali výstavu krojov a ľudových výšiviek.
V 70. rokoch sa prípravný výbor začal viac venovať dramaturgickej koncepcii festivalu, ako aj spolupráci s obcami regiónu, v ktorých už fungovali folklórne kolektívy, prípadne s obcami, v ktorých bolo potrebné folkloristickú činnosť podporiť a rozprúdiť. Cieľom takéhoto vývoja festivalu bolo prehodnotiť stav folklórneho hnutia v okrese a zároveň skvalitniť prácu folklórnych skupín, folklórnych súborov a detských kolektívov, ako aj podporovať ich prácu a tematicky ich usmerňovať a zapájať do folklórneho hnutia. Ján Sidor, Vladimír Halaj, Jozef Moravčík a Ján Husárik v roku 1970 vypracovali prvý štatút festivalu. V tomto období sa vykryštalizovali základné typy programov:[7]
- výtvarné výstavy (organizované pri slávnostiach z tvorby dedinského ľudu a detské výtvarné výstavy),
- divadelné predstavenia (konané v predvečer slávností s hrami čerpajúcimi námetovo z prostredia dediny v podaní ochotníckych divadelných súborov Stredoslovenského kraja),
- súťažné prehliadky (folklórnych prejavov z horehronskej oblasti v umeleckom spracovaní a interpretácii pôvodných nositeľov folklórnych tradícií),
- klenotnicové programy (považovali sa za kľúčové programy slávností, vytvárali sa v nich formy obyčajové, zvykoslovné, ľudového divadla, ľudového humoru, hudobno-spevno-tanečné),
- sprievody, predstavovania, uvítania (vznikli na základe analýz uvedených programov, v budúcnosti sa plánovalo dodržať tradičný krojovaný sprievod s krátkym otváracím ceremoniálom na úvod slávností),
- programy detských folklórnych súborov (koncipované ako programy detských súborov zamerané na horehronský folklór).[8]
HDST teda získali stabilizovaný programový koncept. Neobmedzovali sa iba na tanečný folklór, ale do programu zaraďovali širokú škálu iných prejavov ľudového umenia, organizovali sa pravidelne každý rok, mali svoj prírodný amfiteáter. Na základe uvedených skutočností možno povedať, že sa už na začiatku 70. rokov zaradili do kategórie folklórnych festivalov Československa. Pre všetky boli v tomto období typické tematické programy, heľpiansky festival nebol výnimkou. Výber účinkujúcich súborov, ich výstupov, uvádzajúcich textov atď. bol dôsledne podriadený obsahovej výstavbe a réžii programov, ktoré najčastejšie spracúvali folklórne témy alebo témy vychádzajúce z politických a kultúrnych výročí.
V roku 1975 sa konali oslavy 10. výročia festivalu. Pri tejto príležitosti organizátori prvýkrát rozvrhli program do troch dní. Trojdňový program sa uplatnil aj pri nasledujúcich okrúhlych jubileách, inak slávnosti trvali dva dni.
Prvá dlhodobá koncepcia bola vypracovaná roku 1979. Jej úlohou bolo bilancovať stav folklórneho hnutia v okrese a na základe toho podporovať prácu folklórnych kolektívov, zvyšovať ich kvalitatívnu úroveň, tematicky ich usmerňovať a zapojiť do folklórneho hnutia. Východiskom takéhoto rozhodnutia bola situácia vo folklórnych kolektívoch, organizátori slávností totiž začali pociťovať krízu hlavne vo folklórnych skupinách.[9]Programovú komisiu vtedy začala viesť Jana Kassová, metodička pre folklór v Okresnom osvetovom stredisku Banská Bystrica a zároveň tajomníčka prípravného výboru slávností. Vznik koncepcie ovplyvnil ideovú myšlienku a smerovanie festivalu v 80. rokoch.
Jana Kassová (4. 10. 1953 Banská Bystrica – 22. 2. 1999 Banská Bystrica) absolvovala Fakultu telovýchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Bola členkou folklórneho súboru Urpín v Banskej Bystrici a počas vysokoškolského štúdia tancovala vo folklórnom súbore Gymnik v Bratislave. S ním spolupracovala i na divadelnom projekte Na skle maľované. Pre HDST vytvorila viaceré programy, ako Detský rok (1980), Zahrajme sa (1982), Zima mi je, chu, chu, chu (1983), Keď sme sa tak zišli spolu (1985) a i. Viedla folklórny súbor Vojenského gymnázia SNP v Banskej Bystrici Hron, choreograficky spolupracovala i s folklórnym súborom Spievanky. Na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici vyučovala folklórny tanec. Bola metodičkou pre folklór Okresného osvetového strediska Banská Bystrica, predsedníčkou programovej rady i tajomníčkou prípravného výboru HDST.[10] – graficky ako medailón alebo preklik
V druhej polovici 80. rokov prípravný výbor viedla Viera Debnárová, podpredsedníčka ONV, a podpredsedovia Karol Macák, vedúci odboru kultúry ONV, Ján Husárik, riaditeľ okresného osvetového strediska, a Juraj Hyriak, predseda MNV Heľpa. V roku 1986 prebehla dôkladná rekonštrukcia amfiteátra. Spočívala v rozmontovaní starého pódia, vo vybudovaní betónových základov pre nové javisko, vystavení šatníc za amfiteátrom, vybetónovaní bočných častí pódia v tvare dvoch trojuholníkov. Javisko bolo pokryté palubovkou. Pracovalo sa aj na osvetlení cesty k amfiteátru, okolo celého areálu boli vysadené stromy.[11]
V druhej polovici 80. rokov bol pôvodný termín konania HDST pre nestálosť počasia a chladné večery presunutý zo začiatku júna na posledný júnový víkend. Tento termín HDST sa dodržiava do súčasnosti.
V 90. rokoch minulého storočia dramaturgickú koncepciu festivalu výrazne poznačilo podujatie scénického folklorizmu pomenované Eurofolklór. Vzniklo v roku 1991 na pôde Regionálneho kultúrneho strediska v Banskej Bystrici a jeho cieľom bolo predstavovať zahraničné folklórne súbory spolu s domácimi kolektívmi v mestách Banskobystrického kraja.
Eurofolklór sa každoročne konal v termíne HDST v Heľpe. Program zostavený z jeho účastníkov býval súčasťou heľpianskych slávností, uvádzal sa obyčajne v nedeľu. Od roku 1993 bolo toto podujatie zaradené do medzinárodnej folklórnej festivalovej štruktúry CIOFF. Ideovým tvorcom a húževnatým podporovateľom Eurofolklóru bol Ján Husárik, riaditeľ Regionálneho kultúrneho strediska v Banskej Bystrici.
Ján Husárik (18. 4. 1935 Zvolenská Slatina – 24. 11. 2013 Banská Bystrica) bol choreograf, režisér a osvetový pracovník. Absolvoval Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici (1968), ako aj trojročné diaľkové školenie choreografov pri Osvetovom ústave v Bratislave. V rokoch 1953 – 1955 tancoval v SĽUK-u a v rokoch 1955 – 1957 vo Vojenskom umeleckom súbore J. Nálepku v Bratislave. Od roku 1957 bol zamestnaný v Krajskom dome osvety v Banskej Bystrici, neskôr v okresnom osvetovom dome, kde bol v rokoch 1972 – 1998 riaditeľom. Stál pri zrode Krajského súboru piesní a tancov, z ktorého sa sformoval folklórny súbor Urpín (1963). Vytvoril preň vyše 30 choreografií, najmä z oblasti Podpoľania a Horehronia. Ako choreograf hosťoval vo folklórnych súboroch Čarnica v Košiciach a Zobor v Nitre, ale aj v zahraničí, v Banje Luke a v Békešskej Čabe. Pôsobil tiež ako režisér programov folklórnych festivalov v Strážnici, vo Východnej, v Detve a Heľpe. Z pozície profesionálneho postavenia profiloval podobu HDST a okrem toho uviedol rad programov: Hore Hronom a Gemerom (1968), V náručí Horehronia (1970), Vitajte v Heľpe a zatancujte si s nami (1973), Veniec uvitý stáročiami (1975), Slnečná naša jar (1976), Otvárame svoju náruč (1985) a i. Je laureát Ceny P. O. Hviezdoslava za rozvoj záujmovej umeleckej činnosti a súboru Urpín a Pocty J. Fándlyho za rozvíjanie osvetovej práce.[12]
Prvých desať rokov sa Eurofolklór niesol v znamení zahraničných folklórnych súborov s účasťou približne 40 telies z 20 krajín sveta. Od 11. ročníka nastala dramaturgická zmena – podujatie sa z tanečného folklóru preorientovalo na prezentáciu národného hudobného a spevného folklóru zo zahraničia. Príležitosť predstaviť sa slovenskému publiku dostali vďaka tomuto podujatiu početné spevácke telesá a hudobné zoskupenia iných národov, ale aj Slovákov žijúcich v zahraničí. Eurofolklór sa konal do roku 2007.
HDST na začiatku nového tisícročia
S nástupom novej riaditeľky Stredoslovenského osvetového strediska Márie Palúchovej a metodičky pre folklór Tatiany Salajovej v roku 2000 došlo k zmenám v organizácii, dramaturgii aj propagácii festivalu. Hlavnou nápomocnou silou bola Mária Kemková, vedúca odboru kultúry, vzdelávania a športu obce Heľpa.
Na organizácii HDST sa od roku 2000 podieľajú len dva subjekty, obec Heľpa a Stredoslovenské osvetové stredisko v Banskej Bystrici. Napriek značným ťažkostiam sa im podarilo programovú ponuku festivalu obohatiť o pravidelný tretí programový deň.
V roku 2000 sa verejnosti predstavil nový vizuál festivalu od vynikajúceho scénického výtvarníka Fera Liptáka. Horehronský panák s pokrútenými nohami zostal symbolom HDST nasledujúcich 20 rokov. Mediálnym partnerom podujatia sa stalo Rádio Regina v Banskej Bystrici, ktoré významnou mierou prispievalo nielen k propagácii slávností, ale aj k ozvučovaniu hlavného programu na javisku, čo značne zvýšilo technickú úroveň podujatia.
Na začiatku nového tisícročia sa ďalším dejiskom programu popri areáli amfiteátra stalo heľpianske námestie. Na malom javisku sa pripravoval program Prišli hostia zďaleka i zblízka. Vytvoril široký priestor na prezentáciu jednotlivcov a kolektívov, ktorí dovtedy nemali možnosť účinkovať v programe slávností. Na námestí si svoje miesto našiel aj jarmok ľudových remesiel, ktorý návštevníkom ponúkol možnosť zoznámiť sa s remeselným spracovaním prírodných materiálov, s tradičnými výrobnými postupmi a pochutnať si na špecialitách ľudovej kuchyne.
V roku 2002 bol ako súčasť programu slávností uvedený projekt Predstavujeme obce regiónu. Jeho cieľom je vytvoriť širší priestor na prezentáciu jednotlivých obcí regiónu, predstaviť vo väčšom rozsahu ich osobnosti a priblížiť návštevníkom ich bohatú materiálnu a duchovnú kultúru. Okrem toho sa začalo s uvádzaním komorných programov v miestnom kostole.
Takýto koncept si podujatie udržalo až do dnešných čias. Striedali sa členovia prípravného výboru, programovej rady, pribúdali nové objekty na sprievodné podujatia, nové výchovno-vzdelávacie a zábavné aktivity a vylepšovala sa zvuková a svetelná technika.
V rokoch 2008 a 2009 sa uskutočnila kompletná rekonštrukcia amfiteátra, ktorú koordinovala a financovala obec Heľpa pod vedením starostu Jozefa Filla, s finančnou podporou akciovej spoločnosti ECO Invest a heľpianskeho rodáka Milana Fiľa. V roku 2015 festival získal ďalší zrekonštruovaný objekt – priestor starej fary, vhodný na početné sprievodné aktivity. Stalo sa tak vďaka kňazovi Vladimírovi Vojtašákovi a obci Heľpa pod vedením starostu Petra Hyriaka.
Za 55 ročníkov HDST organizátori zaznamenali účasť vyše 70 folklórnych súborov dospelých, vyše 60 detských folklórnych súborov, viac ako 100 folklórnych skupín, niekoľkých profesionálnych kolektívov a veľkého počtu sólistov, ľudových hudieb a iných folklórnych zoskupení. Okrem toho sa v programoch slávností predstavilo takmer 80 folklórnych hudobných a speváckych kolektívov zo zahraničia. Nezanedbateľné sú aj desiatky výstav, jarmokov, dielní a iných sprievodných podujatí. Účinkujúcich už možno rátať na tisícky a divákov na desaťtisíce.
Katarína Mosnáková Bagľašová
(úryvok z knihy 55 rokov Horehronských dní spevu a tanca v Heľpe)
[1] Návrh koncepcie Okresnej prehliadky ľudového spevu, hudby a tanca „Horehronské hry“ v Heľpe (detská časť). Zdroj: archív SOS.
[2] Politicko-organizačné opatrenia na zabezpečenie Horehronských hier 4. – 5. júna 1966 v Heľpe. Zdroj: archív SOS.
[3] ŠÍPKA, Miloš. Krátky slovník folklorizmu okresu Banská Bystrica v 20. storočí. Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica – Literárne a hudobné múzeum, 2003, s. 65.
[4] ŠÍPKA, Krátky slovník folklorizmu okresu Banská Bystrica v 20. storočí, s. 91.
[5] Vyhodnotenie I. Horehronských dní spevu a tanca v dňoch 4. – 5. 6. 1966 v Heľpe. Zdroj: archív SOS.
[6] Prehľad 20 ročníkov HDST v Heľpe, s. 5. Zdroj: archív SOS.
[7] BARAN, Ondrej. Horehronské dni spevu a tanca. Nepublikovaná diplomová práca obhájená na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, 1975, s. 48-49. Zdroj: Literárne a hudobné múzeum ŠVK Banská Bystrica, ev. č. 6064.
[8] Porovnaj s typmi programov folklórnych festivalov. ZÁLEŠÁK, Cyril. Folklórne hnutie na Slovensku. Bratislava : Obzor, 1982, s. 167.
[9] KASSOVÁ, Jana. Horehronské dni spevu a tanca. In: Zborník príspevkov zo seminára o smerovaní folklórneho hnutia v Stredoslovenskom kraji. Banská Bystrica : Krajské osvetové stredisko; Detva : Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve, 1986, s. 94.
[10] ŠÍPKA, Krátky slovník folklorizmu okresu Banská Bystrica v 20. storočí, s. 61.
[11] Zápisnica zo zasadnutia Programovej komisie HDST v Heľpe zo dňa 4. 4. 1986. Zdroj: archív SOS.
[12] ŠÍPKA, Krátky slovník folklorizmu okresu Banská Bystrica v 20. storočí, s. 57.
